KIOSK bol v istom zmysle vždy schopný fungovať za akýchkoľvek podmienok – či už sa odohrával v tradičných kamenných sálach, na sídlisku, v telocvični, rozpadnutých domoch alebo uprostred lesa, prispôsobil sa.

V aktuálnom 14. ročníku ho bude zaujímať, ako sa s nekonvenčnými podmienkami v uplynulom pandemickom roku vysporiadala kultúra. Adaptovali sme sa na iné formy stretávania sa, vzdialeností a (ne)plynutia času, alebo sme len šikovne maskovali nečinnosť? Aké ochranné sfarbenia a za akým účelom sme si vytvárali? Vo verejnom, virtuálnom, divadelnom i galerijnom priestore KIOSK predstaví umenie, ktoré je viacživelné, dokáže prežiť pandémiu, stav núdze, aj uživiť hlad po živom dotyku. Náš názor o stave slovenského súčasného divadla a tanca ponúkne cez dve desiatky rôznorodých predstavení, projektov, performancií, koncertov a sprievodných akcií, ktoré reprezentujú (skutočne?) schopnosť slovenského divadla prežiť a byť potrebným.

Ako posledné dva roky, aj tento dostal festival do vienka obmedzenie – po vyhorení S2 a pandémii rovno do stredu Novej synagógy postavil umelec Juraj Gábor Sphéru – dielo, ktoré dotvára guľatosť kupole do dokonalosti. Je magická a organizátori sa rozhodli sprostredkovať pohľad na ňu z troch perspektív. V úvodný deň festivalu sa bude tváriť ako divadelná scéna Tomáša Procházku a Evy Priečkovej, ktorí špeciálne pre ňu pripravujú performance, Moja láska. V piatok (30. 7.) Sphéru môžete zažiť cez sedem sprevádzaných prechádzok. Cez zvuk, hlas, scénografiu, filozofiu či behanie detí sa budete dotýkať rôznych podôb guľatosti či gravitácie. V sobotu (31. 7). sa so Sphérou budú voľne hrať umelci a umelkyne. Bez rezidencie, prípravy, so základným setom techniky a vymedzeným časom v nej strávia hodinu sami, v tej druhej sa ich “prvý dotyk so Sphérou” otvorí diváčkam a divákom.

KIOSK sa však nebude ukrývať iba vo Sphére, ale tradične sa rozloží aj do iných miest Žiliny, ktoré obsadia premiéry (Lucia Nimcová: DOLE, Viktor Černický: PRIMA), špecifickými adaptáciami (GAFFA: Neviditeľný hosť, Yuri Korec & Co.: Sapiens Territory), inštaláciami, zážitkovými diskusiami. Štrnásty ročník vnesie do programu aj výrazné ženské hlasy a performatívne telá (Eva Klimáčková, L. Goldring: Melting Times, Zuzana Kakalíková: Am I in the picture?, Anna Čonková: Hlasové laboratórium, Barbora Janáková & kol.: NO ON, MFK Bochum: Thinking within Moving).

Počas festivalu KIOSK nezmeškajte diskusiu EHMK 2026. Naplánovali sme ju v programe na piatok 30. 7. o 13.00 – Nová synagóga, Kaviareň. Budeme sa rozprávať s členmi prípravného tímu kandidatúry mesta Žilina na titul Európske hlavné mesto kultúry 2026 o príležitostiach, ktoré môže titul priniesť pre slovenskú umeleckú scénu. Aké sú najväčšie výzvy nezávislej divadelnej a tanečnej scény a čo je potrebné aby sme sa stali atraktívnym miestom pre performerov a tanečníkov z celej Európy?

V pozadí či na povrchu (takmer) všetkého bude tento rok téma MIMIKRY ako synonymum všetkých premien, prispôsobovaní, predstieraní a splývaní, ktoré umelci podstupovali posledný rok. Objavia sa však aj v žánrovej rovine. Performance budú presakovať do vizuálnych inštalácií, tanec do fyzického divadla, telá budú opúšťať svoju subjektivitu a stávať sa objektmi, hlasy zmutujú do neidentifikovateľných zvukov.

Aktuálny program Festivalu KIOSK nájdete tu.