Programový pilier ∞ Identita bez hraníc nás zapojí do procesu vyrovnávania sa s minulosťou, pomôže nám zamyslieť sa nad svojou národnou, euro-regionálnou a európskou identitou, pričom budeme reflektovať minulosť, aby sme dokázali lepšie pochopiť, kto sme. ∞ Vyvracia stereotypy, mýty a nálepky, ktoré sú bežnou súčasťou nášho jazyka a skúma a rozširuje povedomie o príbehu Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera . ∞ Zistite viac o programovom piliéri Identita bez Hraníc, projektovom klastri Vrba-Wetzler – po stopách hrdinov a plánovaných investíciach v Žiline a v Čadci.
Identita bez hraníc
Ak je kultúra ako zdieľaná tradícia jedným z faktorov utvárania národných identít, potom spoločenskou funkciou súčasného umenia je zasa spochybňovať naše identity, polemizovať o nich a poskytovať nezaujatý pohľad na dejiny. Program v rámci EHMK chápeme aj ako príležitosť lepšie pochopiť našu minulosť, konfrontovať rôzne tabu v našom kolektívnom nevedomí, obzvlášť tie spojené s obdobím vojnového slovenského štátu aj neskorším presadzovaním idey nacionalizmu. Nechceme sa však zaseknúť v minulosti. Titul vnímame nielen ako ako výzvu k polemike s tradičnými predstavami a naratívmi, no najmä ako šancu k hľadaniu nových predstáv o tom, ako by mal svet vyzerať, ako príležitosť prísť s novými víziami. Chceme tiež reflektovať identitu Žiliny ako tranzitného mesta a dopravného uzla a podnecovať európsku mobilitu a interkultúrny dialóg počas celého procesu EHMK. Sme presvedčení, že interkultúrny dialóg je podstatou cestovania a mobility, nielen ich náhodným vedľajším produktom. Náš program je oslavou tohto dialógu. Vraždy investigatívnej novinárky Daphne Galizia na Malte v roku 2017 a novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej v roku 2018 na Slovensku otriasli vierou verejnosti v slobodu slova a základné princípy demokracie. Udalosti na Malte a na Slovensku neboli izolované, útoky na novinárov a slobodu slova pozorujeme na celom svete. V našom programe sa zameriavame aj na tieto témy, chceme sa stať európskym centrom debaty o slobode prejavu a tvorby, či už v médiách alebo v umení.
Vrba-Wetzler – po stopách hrdinov
Dňa 7. apríla 1944, na Veľký piatok, dvoch slovenských Židov, väzňov tábora Auschwitz-Birkenau Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu, vyhlásili za nezvestných. Bol to začiatok ich hrdinského úteku z tábora smrti – 70 kilometrového pešieho pochodu cez nacistami okupované poľské Beskydy a cez hranice na územie vojnového slovenského štátu. S pomocou niekoľkých rodín a jednotlivcov sa im napokon podarilo dostať do Žiliny, kde sa ukryli v pivnici židovského starobinca, aj s dokumentami, ktoré priniesli z Auschwitzu. Tie sa spolu s informáciami o vnútornom fungovaní a každodennom boji o prežitie vo vyhladzovacom tábore stali základom známej súhrnnej Správy Vrbu a Wetzlera o tom, čo sa dialo v nacistických táboroch smrti, ktorá dodnes patrí medzi najvýznamnejšie priame svedectvá o holokauste.
Súvisiace projekty
⬤ Trasa po stopách Vrbu a Wetzlera ⬤ Maličká slzička ⬤ Pamätná izba Vrbu a Wetzlera
⬤ Medzinárodný dom literatúry Vrbu a Wetzlera
Maličká slzička
Každoročne po skončení Vrba-Wetzler Memoriálu nasledujú v Žiline kultúrne podujatia reflektujúce na príbeh Vrbu a Wetzlera a putovania po ich stopách. Naši partneri, kultúrne centrum Nová synagóga (SK) a Nadácia Polis Foundation (SK) nám poskytnú priestory na diskusie so zaujímavými ľuďmi, koncerty, premietania a iné kultúrne akcie pre účastníkov pochodu. Jednou z nich je Maličká slzička, hudobné a literárne podujatie s pôvodnou tvorbou stredoeurópskych židovských skladateľov, ktorých umlčala druhá svetová vojna. Hudba v podaní Štátneho komorného orchestra bude sprevádzaná čítaním z rovnomennej knihy Agáty Schindlerovej o ich životných príbehoch. Maličká slzička sa tiež predstaví v roku 2025 pri príležitosti 80. výročia oslobodenia koncentračného tábora Ebensee v Pamätníku Ebensee (AT), ako aj v Bad-Ischl v roku 2024 (AT). Spolu plánujeme päť koncertov v rôznych európskych mestách.
Medzinárodný dom literatúry Vrbu a Wetzlera
Pamätná budova, v ktorej sa v apríli roku 1944 ukrývali Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler po úteku z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau a kde napísali svoju svetoznámu správu o zločinoch, ktoré sa tam diali, sa po čiastočnej rekonštrukcii zmení na Medzinárodný dom literatúry Vrbu a Wetzlera. V roku 2021 mesto spolu s vlastníkom budovy obnovili suterén, v ktorom je pamätná izba Vrbu a Wetzlera. Zvyšok budovy sa v nasledujúcich rokoch zmení na rezidenčný priestor pre spisovateľov a prekladateľov. V roku 2026 sa tam vznikne dočasné Centrum slobody slova, v ktorom nájdu priestor na prácu a tvorbu prenasledovaní novinári, umelci a akademici z celého sveta. V malej konferenčnej miestnosti v suteréne budovy sa budú konať verejné podujatia a poskytne priestor pre workshopy. Na prvom poschodí bude knižnica a na poschodiach sa budú nachádzať ubytovacie priestory pre rezidentov.
Súvisiace podujatia
⬤ Žilinský literárny festival ⬤ Medzinárodný dom literatúry Vrbu a Wetzlera
⬤ Pamätná izba Vrbu a Wetzlera ⬤ Centrum slobody slova
Kultúrny dom Jána Palárika v Čadci
Pôvodná budova Kultúrneho domu Jána Palárika na hlavnej promenáde v Čadci vyhorela v roku 2004. Hlavným cieľom projektu je rekonštrukcia budovy a následné zriadenie expozície venovanej príbehu Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera v jej centrálnej časti. Druhé poschodie bude určené na dočasné výstavy, rôzne kultúrne aktivity a verejné diskusie.
Súvisiace podujatia
⬤ Trasa po stopách Vrbu a Wetzlera ⬤ Komiks o úteku Vrbu a Wetzlera
⬤ Pochod Vrbu a Wetzlera