Kandidatúra na titul Európske hlavné mesto kultúry prináša nový prístup k medzinárodnej spolupráci s partnerskými mestami, ako aj možnosti posilniť značku Žiliny a celého regiónu na celoeurópskej úrovni. O titul Európske hlavné mesto kultúry pre rok 2026 sa tak Žilina uchádza spolu s partnerskými mestami Bielsko-Biała v Poľsku a Frýdek-Místek v Českej republike pod názvom ŽILINA BESKYDY 2026. V rozhovore s členmi projektového tímu sa dozviete viac detailov o zámeroch kandidatúry a kľúčových príležitostiach pre rozvoj mesta.

Ako vznikol nápad spolukandidovať s mestami Bielsko-Biała a Frýdek-Místek?

Christian Potiron (ChP): V rámci kandidatúry na Európske hlavné mesto kultúry má každé mesto možnosť zahrnúť do pripravovaného programu aj okolitý región v rozlohe a rozsahu podľa vlastného uváženia. EHMK je veľký európsky projekt a jeho cieľom je osloviť cez aktuálne európske témy v oblasti kultúry a umenia čo najširšie publikum. V Žiline sme sa rozhodli kandidovať na titul EHMK s partnerskými mestami Bielsko-Biała a Frýdek-Místek, a to z viacerých kľúčových dôvodov.

Poloha Žiliny v blízkosti hraníc dvoch ďalších krajín so sebou prináša jedinečný kultúrny, ekonomický a inovačný potenciál, a otvorenie sa medzinárodnej spolupráci tak predstavuje opodstatnený a dostupný spôsob ako výrazne posunúť rozvoj nášho mesta vpred. Mestá Bielsko-Biała a Frýdek-Místek sú v mnohom podobné charakteru Žiliny – sú to priemyselné mestá, historické a ekonomické centrá svojich regiónov, obklopené krásnou prírodou s množstvom príležitostí pre kultúrne a športové vyžitie. S dlhoročnými partnerskými mestami Žiliny tak môžeme pevnejšie spojiť sily za účelom komplexnej výmeny skúseností, know-how či kreativity a spoločne vytvoriť významný cezhraničný región. Spoločne tvoríme nezanedbateľných 1,3 milióna obyvateľov, čo predstavuje zaujímavú kritickú masu zapojených obyvateľov nielen pre kultúru.

Náš slogan Okno príležitostí nie je iba šanca pre Žilinu redefinovať svoj príbeh, ale aj príležitosť pre celý región nájsť novú centralitu, prekročiť hranice svojej doliny a naučiť sa spolupracovať, nechať čerstvý vzduch z Beskýd a Európy priniesť novú dynamiku do nášho mesta. 

Martina Buzgóová (MB): A taktiež, keď bude v najbližších rokoch dokončená plánovaná cestná infraštruktúra, tieto mestá k nám budú omnoho bližšie. Spolu s partnermi z Bielsko-Białej a Frýdku-Místku v tom vidíme obrovský potenciál pre obohatenie našich miest a života ich obyvateľov. Okrem týchto miest však vyjadrilo záujem spolupracovať na projekte EHMK aj vyše 30 miest a obcí z Kysúc, Rajca, Oravy a Považia. V skutočnosti teda ide viac o regionálny ako len mestský projekt a je naozaj úžasné, že sa v ňom také veľké množstvo rôznych aktérov dokázalo spojiť.

A prečo ste pre názov celého projektu zvolili práve Žilina Beskydy?

Silvia Jánošková (SJ): Tak, ako spomenul kolega, naša spolupráca v rámci EHMK projektu s Bielsko-Biała a Frýdkom-Místkom má za cieľ formovať významný región prekračujúci hranice troch štátov a to, čo všetky naše mestá spája, sú pohoria oblastí Beskýd. Jedným zo zámerov projektu je tak vytvoriť zo značky ‘Beskydy’ atraktívnu turistickú destináciu celoeurópskeho významu. To neznamená, že turistické oblasti Kysúc či Malej Fatry budú menej významné, naopak získajú priestor pre medzinárodnú propagáciu cez zastrešujúcu značku Beskýd, ktorá vďaka svojej veľkosti bude mať väčšiu šancu úspešne konkurovať iným európskym destináciám. Okrem prekrásnej prírody, priemyselnej histórie či súčasného automobilového priemyslu sa v regióne koncentruje viacero ikonických kultúrnych produktov. Na poľskej strane je to napr. Lolek a Bolek, pivo Zywiec, vo Frýdku-Místku Radegast a Marlenka, na Slovensku Kofola, Treska či korbáčiky. Keď sa na to všetko pozrieme bližšie, sme podobnejší, ako sa na prvý pohľad môže javiť.

Aké ďalšie výhody nám môže priniesť prípadné získanie titulu Európske hlavné mesto kultúry?

MB: Je dokázané, že za vyše 30 rokov existencie Európske hlavné mestá kultúry ročne prilákajú stovky tisíc návštevníkov do celého regiónu, výrazne prispievajú k posilneniu imidžu mesta na celoeurópskej úrovni, a investíciami do verejného priestoru a podpory občianskej participácie vedú k celkovému zvýšeniu kvality života v meste. Cez dlhodobú podporu kultúry a kreatívnych odvetví vieme dosiahnuť komplexnú transformáciu mesta a prispieť k inováciám aj v iných výzvach, ktorým mesto čelí, ako sú napr. doprava, verejný priestor, či odchod mladých ľudí z mesta v dôsledku nedostatočných pracovných príležitostí. Tento projekt nám tak dáva príležitosť na dlhodobú zmenu profilu nášho mesta, a nie len v rámci jedného roka odprezentovať lokálnu kultúrnu scénu, ako si to mnohí pod EHMK mylne predstavujú.

Okno príležitostí  – to je hlavný slogan projektu. Čo presne vyjadruje?

SJ: Okno príležitostí (z angl. Window of Opportunities) predstavuje termín, ktorý vznikol vo vedeckom prostredí letov do vesmíru a označoval optimálny časový úsek pre štart vesmírnej rakety. Ak tento čas premeškala, tak nevzlietla. Žilina sa za posledných 30 rokov nesmierne zmenila a myslíme si, že práve za toto obdobie sa postupne vytvorili tie správne podmienky. V našom slogane sa tak snažíme vyjadriť, že práve teraz je tá optimálna chvíľa využiť aktuálny stav mesta ako medzník vo svojom rozvoji na otvorenie sa novým príležitostiam pre pozitívnu zmenu a posunutie kvality života na vyššiu úroveň. Minulosť ukazuje, že Žiline sa vždy darilo najlepšie vtedy, keď otvorenosť prevážila nad uzavretosťou. Pozývame tak všetkých obyvateľov či partnerov projektov na spoločné otvorenie tohto pomyselného okna v podobe inovatívneho programu pre Žilinu ako EHMK 2026.

Aký je teda plánovaný kultúrny a umelecký program v prípade, že Žilina získa titul?

ChP: Pripravovaný program je zložený z 3 hlavných línií, ktoré odzrkadľujú unikátny lokálny kontext Žiliny a jej regiónu s presahom na aktuálne európske témy a výzvy. Okolo týchto pilierov je vystavaných viac ako 130 kultúrno-umeleckých projektov, na ktorých sa budú podieľať lokálne kultúrne inštitúcie ako aj viac než 70 partnerských organizácií zo zahraničia.

Prvá línia s názvom Tok prírody (z angl. Flow of Nature) je zameraná na umenie v prírode – využíva umenie ako prostriedok na priblíženie aktuálnych klimatických a ekologických výziev, spája ho so športom či inými outdoorovými aktivitami, rozvíja potenciál premyslieť nanovo náš vzťah k prírode a reinterpretovať naše tradície či prináša umenie na nezvyčajné miesta, ako napr. vysokohorské chaty, cyklistické či turistické chodníky, parky, rieky a vodné plochy či lesy. V druhej programovej línií sa sústredíme na spojenie umenia s priemyslom a technológiami, preto jej názov znie Továreň na budúcnosť (z angl. Future’s Factory). Tu nadväzujeme na výrobnú tradíciu v Žiline a celom regióne Beskýd, v rámci ktorej chceme posilniť práve umeleckú výrobu, ale silný dôraz bude kladený aj na viaceré projekty podporujúce zlepšenie verejných priestorov mesta – téma ktorá najviac trápi obyvateľov nášho mesta. Plánujeme úzku spoluprácu so Žilinskou univerzitou, kreatívnymi sektormi či start-up scénou s cieľom podporiť budúce prepojenia umenia s vedou a ich inovácie. V poslednej programovej línií nazvanej Identita bez hraníc (z angl. Borderless Identity) sa chceme pozrieť na niekoľko unikátnych príbehov spojených so Žilinou a Beskydami a prostredníctvom ich umeleckého spracovania podporiť premýšľanie o našej minulosti, identitách a hodnotách, na ktorých je založená naša komunita. Témy tejto línie sa tak budú točiť okolo slobody slova a médií, historických procesov budovania národov, dopravy a jej medzikultúrneho potenciálu či podpory rozmanitosti v našom meste a regióne.

SJ: V prihláške je taktiež zakomponovaný náčrt dlhodobej kultúrnej stratégie mesta ako aj viaceré investičné zámery mesta a zapojeného regiónu s cieľom skvalitniť kultúrnu infraštruktúru a verejný priestor, a tak prispieť k udržateľnosti zmeny, ktorú EHMK bude znamenať. Bez ohľadu na to, či Žilina napokon získa titul alebo nie, rozbiehame spolu s Útvarom hlavného architekta mesta Žilina projekt s názvom PASÁ:Ž. Pôjde o otvorenú platformu zameranú na architektúru, urbanizmus, verejnú správu a aktívnu participáciu obyvateľov a miestnych komunít v tvorbe stratégií pre verejný priestor. Plánujeme už tento rok prvé výstavy, vzdelávacie programy a podujatia na tieto témy.

V akej fáze kandidatúry sa práve nachádzame a čo bude nasledovať ďalej?

MB: Vo štvrtok 4. februára sa zúčastníme prezentácie pred medzinárodnou komisiou, ktorej detailne predstavíme kandidatúru mesta a zodpovedáme na jednotlivé otázky členov komisie. Na túto prezentáciu, ktorá trvá 90 minút a za mesto Žilina sa jej zúčastní 10 zástupcov, sme sa pripravovali už od decembra, kedy sme na Ministerstvo kultúry odovzdali oficiálnu prihlášku. Hodnotiaca komisia zložená z 12 európskych odborníkov následne 5. februára vyberie spomedzi všetkých kandidátskych miest tie, ktoré vďaka kvalite svojej prihlášky postupujú do 2. kola súťaže. Okrem Žiliny svoje kandidatúry oznámili aj Banská Bystrica, Hlohovec, Martin, Nitra, Prešov, Trenčín a Trnava. Ak sa mestu Žilina podarí dostať do užšieho výberu, v čo veľmi veríme, budeme mať možnosť detailnejšie rozpracovať našu prihlášku do augusta 2021. Už teraz však plánujeme rôznorodé aktivity na intenzívnejšie zapojenie miestnych komunít či cezhraničných partnerov v priebehu celého roka 2021.

Rozhovor vyšiel v Radničných novinách mesta Žiliny v čísle 02/2021.